1. Názov školského vzdelávacieho programu

Školský vzdelávací program materskej školy Linzbothova je základným dokumentom školy v súlade s § 7 školského zákona č, 245/2008 Z. z., podľa ktorého sa  uskutočňuje výchova  a vzdelávanie v materskej škole.

Školský   vzdelávací   program   je   vypracovaný   v súlade   s princípmi   a cieľmi   výchovy     a vzdelávania a s príslušným štátnym vzdelávacím  programom  pre predprimárne vzdelávanie   v materských školách.

2. Ciele a poslanie výchovy a vzdelávania

Východiskom pre vymedzenie cieľov školského vzdelávacieho programu sú všeobecné ciele uvedené v Štátnom vzdelávacom programe, ciele v školskom zákone a vlastné zameranie materskej školy.

Poslanie materskej školy upravuje zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“) podľa ktorého: „Materská škola podporuje osobnostný rozvoj detí v oblasti sociálno- emocionálnej, intelektuálnej, morálnej, estetickej, rozvíja schopnosti a zručnosti, utvára predpoklady na ďalšie vzdelávanie. Pripravuje na život v spoločnosti v súlade s individuálnymi a vekovými osobitosťami detí.“

Predprimárne vzdelávanie pomáha dieťaťu pripraviť sa na život v slobodnej spoločnosti  v duchu porozumenia, znášanlivosti, tolerancie, rovnosti pohlaví a priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami.

V edukácií prihliadať na rôzne sociokultúrne a socioekonomické rodinné zázemie detí. Rešpektovať právo každého dieťaťa na šťastné detstvo. Preto materská škola môže okrem iného nasýtiť a naplniť túžbu dieťaťa po kontakte s rovesníkmi, vytvárať priaznivú sociálno- emocionálnu klímu výchovným spoločenstvom, ktorá významným spôsobom ovplyvní rozvíjanie pozitívnych osobnostných vlastností každého dieťaťa.

Učitelia sú povinní svoju pedagogickú prácu vykonávať tak, aby rešpektovali rozvojové možnosti jednotlivých detí a osobitosti vzdelávania v predškolskom období, so zámerom postupne splniť vzdelávacie štandardy.

1. Vlastné ciele výchovy a vzdelávania

• Rozvíjať a podporovať zdravé sebavedomie a sebaistotu detí, rozvíjať a podporovať ich jedinečnosť,

• rozvíjať u detí environmentálne cítenie, pozitívny vzťah k prírode, zvieratám, naučiť sa žiť v harmónii s prírodou,

• utvárať a rozvíjať vhodné národné povedomie detí prostredníctvom ľudovej slovesnosti,

• utvárať vzťah dieťaťa ku knihám, k detskej literatúre, k časopisom a ku knižnému svetu,

• posilňovať sebadôveru dieťaťa v komunikácii, umožniť mu vyjadriť svoje myšlienky, poznatky, názory,  

• rozvíjať u detí návyky so zdravým životným štýlom,

• pripraviť deti na primárne vzdelávanie, venovať sa celkovému rozvoju gramotnosti,

• naučiť sa rešpektovať všeľudské etické hodnoty.

3. Stupeň vzdelania

Predprimárne vzdelanie získa dieťa absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v materskej škole. Predprimárne vzdelávanie ukončuje dieťa spravidla v školskom roku, v ktorom do 31. augusta dosiahne šiesty rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť.

Dokladom o získanom stupni vzdelania je osvedčenie o absolvovaní predprimárneho vzdelávania (Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie v materských školách).

 5 Dĺžka dochádzky a organizačná forma predprimárneho vzdelávania

Na predprimárne vzdelávanie sa prijímajú deti od troch do šiestich rokov veku, ak je kapacita voľná, prijímajú sa aj deti od dvoch rokov veku. Prednostne sa prijímajú deti, ktoré dovŕšili piaty rok veku, deti s odloženým začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky a deti  s dodatočne odloženým začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky. Stanovenie dĺžky výchovy a vzdelávania dieťaťa – 1 až 4 roky.

Predprimárne vzdelávanie sa uskutočňuje formou:

• celodenného niekoľkoročného predškolského vzdelávania,

• poldenného zaškolenia v rozsahu štyroch až piatich hodín denne v dopoludňajšom čase.

Predškolská  výchova  a vzdelávanie   sa   uskutočňuje   počas   celého   pobytu   dieťaťa v materskej škole. Predškolské vzdelávanie (vzdelávanie sa chápe ako organická súčasť výchovy, výchova je širší a vzdelávanie užší pojem) sa realizuje prostredníctvom organizačnej formy – edukačnej aktivity ako zmysluplná, konkrétna výchovno-vzdelávacia činnosť. Edukačná aktivita je organickou súčasťou denného poriadku.

Zastúpené je v nej spontánne – situačné učenie a na základe vhodnej a účinnej motivácie aj cieľavedomé, zámerné – intencionálne učenie. V edukačnej aktivite učiteľ v primeranej miere využíva situačné rozhodovanie, ktoré znamená schopnosť pohotovo reagovať na potreby a záujmy detí ako aj na ich rozdielnu vývinovú úroveň.

V edukačnej aktivite sa učiteľ usiluje uplatňovať všetky zásady, najmä zásadu cieľavedomosti, aktívnosti, názornosti, primeranosti a postupnosti. Učiteľ i dieťa je v role subjektu.

Postavenie učiteľa nie je dominantné. Učiteľ umožňuje dieťaťu čo najviac slobodného prejavu (najmä pozitívneho), napr. rečového, pohybového, hudobno-pohybového, výtvarného, dramatického, hudobno-dramatického, atď. Dieťaťu sa dostáva v každej pedagogickej situácii pozitívny model správania. Pri realizácii edukačnej aktivity je dôležité, aby sa dieťa mohlo za každých okolností nenásilne učiť a prežívať zážitky úspechu.

Výchovno-vzdelávacie požiadavky budú stanovované mierne nad hranicu rozvojových možností detí tak, aby ich mohli splniť a zároveň, aby učenie pociťovali ako odmenu za vynaložené úsilie a boli motivované k ďalšiemu učeniu.

Časové trvanie edukačnej aktivity bude rešpektovať potreby detí a dĺžku udržania ich pozornosti vzhľadom na vývinové osobitosti a zákonitosti psychohygieny. Edukačná aktivita nesmie deti preťažovať.

Výchova a vzdelávanie v materskej škole zahŕňa rozmanité pedagogické situácie:

• spontánne hrové činnosti detí,

• pedagógom plánované, priamo riadené aktivity, hry a hrové činnosti,

• pedagógom plánované, nepriamo riadené aktivity, hry a hrové činnosti,

• učiteľ v rámci svojich kompetencií riadi pedagogický proces prostredníctvom súboru dynamických, vzájomne súvisiacich výchovno-vzdelávacích činností.

6 Učebné osnovy

Školský vzdelávací program (ďalej len ŠkVP) vychádza zo štátneho vzdelávacieho programu,  ktorý  má   názov   Štátny   vzdelávací   program   pre   predprimárne   vzdelávanie   v materských školách (ďalej len ŠVP). Obsah programu je vymedzený  v siedmych  vzdelávacích oblastiach:

• Jazyk a komunikácia

• Matematika a práca s informáciami

• Človek a príroda

• Človek a spoločnosť

• Človek a svet práce

• Umenie a kultúra

• Zdravie a pohyb

Vymedzenie obsahu vzdelávania v materskej škole v uvedených vzdelávacích oblastiach neznamená, že výchovné a vzdelávacie aktivity v materskej škole sa nevyhnutne musia viazať výlučne na jednu z konkrétnych vzdelávacích oblastí. Vzdelávacie oblasti sú vzájomne prestupné a ciele jednej z nich možno dosahovať aj pri realizácii obsahu z iných vzdelávacích oblastí. Na úrovni plánovania obsahu vzdelávania v konkrétnych materských školách je možné vzájomné prelínanie vzdelávacích oblastí, či dokonca ich integrácia.

V ŠVP sú jednotlivé vzdelávacie oblasti štruktúrované do podoblastí: hovorená reč, písaná reč, čísla a vzťahy, geometria a meranie, logika, práca s informáciami, vnímanie prírody, rastliny, živočíchy, človek, neživá príroda, prírodné javy, orientácia v čase, orientácia v okolí, doprava, geografia okolia, história okolia, národné povedomie, ľudia v blízkom a širšom okolí, základy etikety, ľudské vlastnosti a emócie, prosociálne správanie, materiály a ich vlastnosti, konštruovanie, užívateľské zručnosti, technológie výroby, remeslá a profesie, hudobná výchova, výtvarná  výchova,  zdravie  a  zdravý  životný  štýl,  hygiena  a  sebaobslužné  činnosti,  pohyb  a telesná zdatnosť.

Učebné osnovy vymedzujú výchovno–vzdelávacie ciele, obsah a rozsah výchovy a vzdelávania. Jednotlivé obsahové celky sa budú konkretizovať v plánoch v jednotlivých triedach. Rozsah a vypracovanie učebných osnov je v súlade so vzdelávacími štandardmi štátneho vzdelávacieho programu. Obsahové štandardy predstavujú prostriedok vzdelávania detí predškolského veku a slúžia na rozvíjanie elementárnych základov kompetencií.

Výkonové štandardy sú koncipované ako cieľové požiadavky, ktoré má dosiahnuť dieťa na konci predškolského veku, aby získalo predprimárne vzdelanie.

Počas letných prázdnin sa bude výchovno- vzdelávací proces uskutočňovať formou hier  a hrových činností.

ŠkVP je záväzný pre všetky učiteľky. Učebné osnovy v ŠkVP sa skladajú z 10 obsahových celkov, ktoré rešpektujú zásady postupnosti, primeranosti a nadväznosti.

PRINCÍPY PLÁNOVANIA VÝCHOVNO-VZDELÁVACEJ ČINNOSTI PODĽA ŠKOLSKÉHO VZDELÁVACIE PROGRAMU

• V plánovaní výchovno-vzdelávacej činnosti sa vždy objavia aj štandardy, ktoré nie sú zaradené v obsahovom celku. Tieto štandardy sú voliteľné učiteľkou, teda sa nemusia objaviť v plánoch inej triedy a inej učiteľky.

• Štandardy viazané na konkrétny obsahový celok, sa musia objaviť v pláne počas trvania obsahového celku minimálne raz. Spravidla sa však objavujú aj viackrát s rôznou stratégiou. Pri ich zaradení sa vždy prihliada na vzdelávacie potreby detí. 

• Plánovanie úrovní dosiahnutia cieľa je úplne v kompetencii učiteľky, ktorá najlepšie vie, aké sú deti v jej triede.

• Učiteľka pri plánovaní dbá o vyvážený pomer zamerania činností podľa vzdelávacích oblastí a oblastí rozvoja osobnosti dieťaťa. Pomer zaradenia vzdelávacích oblastí ovplyvňuje aj aktuálna téma obsahového celku a jej charakter. 

• Každá vzdelávacia oblasť musí byť zaradená v týždennom pláne minimálne raz. 

• V pláne sa vždy musí objaviť aj zdravotné cvičenie. Je premyslene naplánované tak, ako ostatné aktivity.

• Výkonové štandardy z profilácie si učiteľky zaraďujú do plánov pravidelne 1x týždenne.

• Dominujú činnosti, pri ktorých je dieťa aktívne, pasívne učenie sa obmedzuje na minimum.

• Naplánované činnosti a ich množstvo musia rešpektovať tempo učenia sa detí.

• Neučíme deti to, čo už vedia. Vždy sa ich snažíme posunúť ďalej. Netvoríme plány pre obsah, ale pre deti.

Výkonové štandardy zaradené do jednotlivých obsahových celkov sú povinné, ďalšie výkonové štandardy si učiteľky vyberajú zo ŠVP podľa potreby. Výkonové štandardy je možné upraviť podľa potreby – rozdeliť na viac častí.

Triedny, spravidla týždenný plán nemá presne určenú formu, ale musí spĺňať obsahové kritéria. Po obsahovej stránke musí plán mať:

• názov obsahového celku,

• názov témy, 

• označenie týždňa (dátumom),

• dátum splnenia,

• meno učiteľky, ktorá plán vypracovala,

• vekovú skupinu, pre ktorú je plán určený,

• názov oblasti,

• poradové číslo výkonového štandardu,

• výkonové štandardy/výkonová úroveň/čiastkový cieľ,

• vzdelávacie aktivity rozdelené na hlavnú, doplnkovú, popoludňajšiu alebo rozvrhnutie podľa organizačných foriem dňa,   

• stratégiu alebo názov hry.

Na každý deň si učiteľka naplánuje minimálne tri výkonové štandardy, pričom dbá na striedanie jednotlivých oblastí. Ich splnenie nemusí byť v poradí, v akom boli naplánované. V stratégii pre vzdelávaciu aktivitu bude uvedený konkrétny názov edukačnej hry, básne, piesne, skladby, rozprávky, príbehu, zvierat, rastlín, dopravných prostriedkov, výtvorov a pod. Obsahový celok treba splniť celý, až potom prejsť na ďalší. Poradie jednotlivých tém, v akom sa budú plniť si určujú učiteľky. Stratégie a učebné zdroje zaradené v každom obsahovom celku majú odporúčajúci charakter.

6.1 Výkonové štandardy vyňaté pred učebné osnovy

VZDELÁVACIA OBLASŤ JAZYK A KOMUNIKÁCIA

1 Hovorená reč 1.1Komunikačné konvencie

• Aktívne a spontánne nadväzuje rečový kontakt s inými osobami – deťmi i dospelými. 1

• Reaguje na neverbálne signály (gestá, mimiku), udržuje očný kontakt, hlasnosť prejavu prispôsobuje situácii. 2

• Používanie jazyka prispôsobuje sociálnym situáciám a vzťahom. 3

• Pozná a dodržuje základné pravidlá vedenia dialógu. 4

1.3 Gramatická správnosť a spisovnosť

- Rozumie spisovnej podobe jazyka. 7

2 Písaná reč

1. Chápanie obsahu, významu a funkcií písanej reči

2.1.2 Porozumenie implicitného významu textu

- Uvažuje nad informáciami prezentovanými prostredníctvom informačno-komunikačných technológií, porovnáva ich s vlastnou skúsenosťou a s tým, čo vie z iných zdrojov. 13

2. Chápanie formálnych charakteristík písanej reči

2.2.1 Koncept tlače a znalosť knižných konvencií

- Používa knihu správnym spôsobom. 22

VZDELÁVACIA OBLASŤ ČLOVEK A SPOLOČNOSŤ

7.  Ľudia v blízkom a širšom okolí

• Nadväzuje adekvátny sociálny kontakt (verbálny i neverbálny) s inými osobami – deťmi i dospelými. 121

8.  Základy etikety

• Volí vhodný pozdrav vzhľadom na aktuálnu situáciu a odzdraví primerane situácii. 122

• Používa prosbu, poďakovanie, ospravedlnenie vzhľadom na aktuálnu situáciu. 123

• Rešpektuje dohodnuté pravidlá spoločensky prijateľného správania. 124 

• Správa sa ohľaduplne k deťom i dospelým. 125

      9 Ľudské vlastnosti a emócie

•    Spolupracuje v skupinovej činnosti na základe osobných predpokladov. 127

•    Sústredí sa na činnosť na základe zapojenia vôľových vlastností. 128

•    Dokončuje individuálnu alebo skupinovú činnosť. 129

•    Reaguje spoločensky prijateľným spôsobom na aktuálne prejavy emócií – pozitívne i negatívne. 131

10 Prosociálne správanie

•    V dialógu vie vypočuť iných (deti i dospelých). 133

•    Rozlišuje vhodné a nevhodné správanie. 134

•    Požiada o pomoc, keď si to situácia vyžaduje a poďakuje za pomoc od druhých. 135

•    Poskytne iným pomoc. 136

•    Obdarí druhých. 137

•    Podelí sa o veci. 138

•    Ocení dobré skutky. 139

•    Presadzuje sa v hre alebo v činnosti spoločensky prijateľným spôsobom. 140

•    Nenásilne rieši konflikt. 141

•    Odmieta nevhodné správanie. 142

•    Odmieta kontakt s neznámymi osobami. 143

•    Uvedomuje si na elementárnej úrovni dôsledky svojho správania. 144

•    Pozná na elementárnej úrovni svoje práva a splniteľné povinnosti. 145

VZDELÁVACIA OBLASŤ ZDRAVIE A POHYB

2 Hygiena a sebaobslužné činnosti

• Má osvojené základné hygienické návyky (použitie toalety a toaletného papiera, umývanie  

     rúk po použití toalety, umývanie rúk pred jedlom a po zašpinení sa atď).  196

• Ovláda základné sebaobslužné činnosti. 197

• Aktívne sa zúčastňuje na príprave stolovania (desiata, obed, olovrant), používa príbor a 

     dodržiava čistotu pri stolovaní. 198 

• Udržiava poriadok vo svojom okolí. 199

6.2 Obsahové celky

7 Vyučovací jazyk

V materskej škole je štátny jazyk Slovenskej republiky – slovenský jazyk podľa § 12 zákona 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon). Výchova a vzdelávanie sa realizuje v štátnom jazyku a je v zhode so zriaďovacou listinou materskej školy.

8. Spôsob, podmienky ukončovania výchovy a vzdelávania a vydávania a vydávanie dokladu o získanom vzdelaní

Predprimárne vzdelanie získa dieťa absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v materskej škole. Predprimárne vzdelávanie ukončuje dieťa spravidla v školskom roku, v ktorom do 31. augusta dosiahne šiesty rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť.

Predprimárne vzdelávanie môže dieťa ukončiť aj vtedy, ak nedovŕšilo šiesty rok veku, ale podľa vyjadrenia príslušného školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a všeobecného lekára pre deti a dorast môže plniť povinnú školskú dochádzku (predčasné zaškolenie dieťaťa na žiadosť rodičov). Dokladom o získanom stupni vzdelania je osvedčenie o absolvovaní predprimárneho vzdelávania.

9. Materiálno-technické a priestorové zabezpečenie predprimárneho vzdelávania

MŠ Linzbothova ako podnetné prostredie, v ktorom dieťa plnohodnotne prežíva detstvo, je účelová budova pavilónového typu s desiatimi triedami, telocvičňou, átriom a priestranným školským  dvorom,  súčasťou  ktorého  je  aj  dopravné  ihrisko.  Na  vysunutom  pracovisku      v prízemnom objekte MŠ Latorická a MŠ Dudvážska sa nachádzajú po štyri elokované triedy. Pri obidvoch objektoch sa nachádzajú školské dvory s preliezačkami. V celom právnom subjekte s 18 triedami sa výchova a vzdelávanie realizujú v tvorivo-humanistickom štýle. MŠ poskytuje prostredie na experimentovanie, intimitu hier, priestor pre individuálny rozvoj dieťaťa, osvojenie si etických hodnôt a princípov s vyváženou psychosociálnou klímou deťom vo veku od troch do šiestich rokov a deťom s odloženou povinnou školskou dochádzkou.

Prostredie materskej školy pozitívne ovplyvňuje osobnosť dieťaťa. Mikroklíma prostredia vplýva na pocit pohody, výkonnosť a únavu pri pohybe, hre, učení a práci. Prostredie spĺňa bezpečnostné a hygienické normy. Deti s učiteľkou vtláčajú osobitý ráz prostrediu materskej školy.

Dynamickosť podnetného prostredia odráža každodenné pokroky detí. Učiteľky inšpirujú deti k aktívnej pomoci pri tvorbe prostredia. Hrové a pracovné centrá sa umiestňujú v priestore, ktorý je účelovo vybavený na spontánne hry a intencionálnu výchovno-vzdelávaciu činnosť. To umožňuje dodržiavanie vopred stanovených pravidiel deťmi a učiteľkami pri ukladaní hračiek    a manipulácii s predmetmi.

Príjemné a priaznivé prostredie pre rozvoj detí poskytuje slobodný výber činností. Jednotlivé záujmové centrá v triedach motivujú deti k aktivitám. Priestor tried je členený do zón, hračky a didaktický materiál je na viditeľnom mieste. Hrové centrá sú usporiadané tak, aby umožňovali vykonávať činnosti detí bez vonkajšej pomoci.

Podnetnosť prostredia je zabezpečená tak, že dieťa myslí pomocou svojich očí, uší a rúk. Zvládne objektívne, sociálne poznávanie pomocou zmyslov. Takéto prostredie poskytuje deťom dostatok informácií k nadobúdaniu vedomostí pre ďalší rozvoj a život sám - žijú, učia sa žiť, sú aktívne činné, samostatne pracujú a odpočívajú.

Exteriér školy umožňuje pohybové, tvorivé, konštrukčné umelecké a komunikatívne činnosti. Obsahuje zóny a miesta na:

• hry s pieskom /pravidelná údržba/,

• miesta na preliezanie, hojdanie /detské exteriérové zariadenie/,

• pokojné hry a oddych,

• námetové hry.

Zariadenia na školskom dvore sú stabilne inštalované, pevné, odolné voči mechanickým zásahom a poveternostným vplyvom. Spĺňajú kritériá európskych noriem. Príležitosť na voľný pobyt poskytujú aj terasy a átrium. Terasy poskytujú možnosť realizácie pohybových a relaxačných cvičení.

10 Vnútorný systém kontroly a hodnotenia detí

Cieľom hodnotenia detí je poskytnúť spätnú väzbu učiteľkám a rodičom o vývinovej úrovni dieťaťa v jednotlivých oblastiach, zistiť rezervy a možnosti jeho napredovania. Hodnotenie je využité pre ďalšie plánovanie výchovno–vzdelávacej činnosti, za účelom pozitívnych rozvojových zmien. Dôležitá je aj spätná väzba, poskytnutá deťom, súvisiaca so základmi sebahodnotenia a sebapoznávania.

Hodnotenie uskutočňujeme písomnou formou do pedagogickej diagnostiky. Zahŕňa činnosti a aktivity, ktoré napomáhajú získať o dieťati komplexné poznatky. V pedagogickej diagnostike je zaznamenaná úroveň schopností detí. Uskutočňuje sa vstupná, priebežná aj výstupná diagnostika. Pri hodnotení:

• Úzko spolupracujeme CPPPaP v odbornom poradenstve a v oblasti pripravenosti na vstup detí do prvého ročníka ZŠ.

• Uplatňujeme individuálny prístup v hodnotení.

• Na zvýšenie kvality výchovy a vzdelávania využívame formatívne hodnotenie.

• Sumatívne hodnotenie volíme podľa potreby.

• Zameriavame sa na komplexnosť hodnotenia – dieťa vnímame ako celok.

• Autoevalvácia – predstavuje plánovité, systematické skúmanie určitých pedagogických javov. Na autoevalváciu sa nazerá ako na základný prvok efektívneho plánovania rozvoja, umožňuje autoevalváciu materskej školy.

• Vedieme deti k sebahodnoteniu.

• Realizujeme neformálne hodnotenie pozorovaním detí pri bežných činnostiach v triede.

Kritériá hodnotenia detí

• Transfer poznatkov o sebe, o svojom okolí,

• schopnosť pozorovať, záujem o bádanie, objavovanie nových vecí,

• schopnosť prekonávať prekážky pri osvojovaní poznatkov,

• schopnosť verbálne vyjadriť svoje myšlienky, pocity,

• schopnosť pomenovať a poznať vlastnosti, znaky predmetov, osôb a javov,

• schopnosť kombinačného originálneho riešenia konštruktívnych schopností,

• schopnosť uplatňovať v myslení dedukciu, analýzu, syntézu, a projektovania,

• vzťah dieťaťa k sebe, k prostrediu sa vonkajšiemu i vnútornému prostrediu, tvorivo doň zasahovať,

• zručnosť pri riešení konfliktov,

• schopnosť ovládať svoje správanie,

• rozvoj zmyslového vnímania,

• úroveň jemnej motoriky, pohyblivosti a obratnosti,

• úroveň grafomotoriky,

• koordinácia pohybov,

• úroveň sebaobsluhy – zručnosti, návyky,

• schopnosť ovládať pohybovú aktivitu primerane veku.

11 Vnútorný systém kontroly a hodnotenia pedagogických zamestnancov

Vnútorný systém kontroly je formou získavania informácií o práci, metódach, organizácii a pracovných výsledkoch jednotlivých učiteľov z hľadiska potrieb pedagogického riadenia výchovno-vzdelávacej práce v škole  alebo z hľadiska získavania viacerých stanovísk pri práci    s deťmi. Uskutočňuje sa podľa plánu, ktorý je vytvorený na základe konkrétnych podmienok školy a tiež podľa aktuálnej potreby, ale aj priebežným monitorovaním aktivít jednotlivých zamestnancov.

Vnútorný  systém   kontroly   vo   všeobecnosti   zaraďujeme   do   riadenia,   ako   jeden z najdôležitejších komponentov ovplyvňujúcich zvyšovanie kvality školy. Hospitačná činnosť je jednou  z foriem  kontroly  je   zameraná   na   zistenie   skutočného   stavu   a úrovne   výchovy a vzdelávania. Séria hospitácií u jedného učiteľa podá celkový obraz  o jeho pedagogickej  práci a osobnosti. Realizujeme:

• hodnotenie pedagogického zamestnanca spolupracovníkmi – formou vzájomných pedagogických pozorovaní,

• hodnotenie pedagogického zamestnanca riaditeľom – formou hospitácií, analýzou pedagogickej dokumentácie, hodnotiaceho rozhovoru.

Kritériá hodnotenia pedagogických zamestnancov

• Zameranie výchovy a vzdelávania v súlade s poslaním školy,

• plnenie cieľov obsiahnutých v učebných osnovách ŠkVP,

• aktívne a objektívne informovanie rodičov o osobnostnom rozvoji ich detí,

• ochrana súkromia rodiny, taktné správanie sa k rodičom,

• vytváranie priaznivej psychosociálnej atmosféry, rešpektovanie biorytmu,

• rešpektovanie potrieb detí, napomáhanie ich uspokojovania,

• uplatňovanie pedagogického štýlu podporujúceho aktívnu účasť detí  na riadení výchovy a vzdelávania, rešpektovanie osobného tempa a štýlov učenia sa detí,

• uplatňovanie inovačných a progresívnych trendov, dodržiavanie odporúčaných metodických postupov,

• budovanie a uplatňovanie vzťahov dôvery a tolerancie s deťmi,

• pedagogicky efektívne využívanie pracovného času,

• vzájomná spolupráca učiteliek,

• aktívne samovzdelávanie, zvyšovanie si kvalifikácie, realizácia projektov,

• priestorové usporiadania a materiálne vybavenie triedy zabezpečujúce bezpečnosť, samostatnosť a súkromie detí,

• vytváranie podmienok na individuálne, skupinové i frontálne činnosti.

•